Je mrazivá noc 1.februára 1959,pohorie Ural,vonkajší teplomer ukazuje mínus 18 stupňou. Náhly záblesk osvetľuje na krátku chvíľu veľký stan Dyatlovej výpravy,postavený na snehu vo svahu....Začína niekoľko hodinový boj o život,ktorý všetci prítomní do 24 hodín prehrajú.Čo sa vtedy v noci stalo , nevie dodnes ani ruská polícia ,ktora až v roku 1990 odtajnila závery vyšetrovania celej podivnej udalosti.
Tým deviatich skúsených lyžiarov v zhone opúšťa tej noci stan a utekajú do blízkeho lesa.Utekajú v takej hrôze,že si cestu zo stanu prerezavajú nožom.
Behom niekoľko hodín všetci postupne zomierajú. V správe ruských vyšetrovateľov nechýba ani informácia o nameraní radiacie,podivných svetiel na oblohe,chýbajúcich častí tiel ,oranžové sfarbenie pleti mŕtvych,hrôzou zošedivených hláv a dokonca i možnosťi spojením prípadu s návštevou UFO. 4o sa vtedy vlastne stalo ?
Kde sa vzala radiacia?
Záchranari a vešetrovatelia v pribehu vyšetrovania z celej kauzy zistili ,že v noci a z neznámej príčiny,členovia výpravy rozrezali a roztrhli stan z vnútra a utiekli z neho do mrazivej noci pri teplote mínus 18 stupňov Celsia. Tej noci bolo aj veterno a podmienky k prežitiu boli veľmi obtiažne. Najmenej 5 členov výpravy boli len čiastočne oblečení a niektori dokonca bosí! Do ôsmich hodín po úteku do mrazivej noci všetci zomreli. Ich telesné pozostatky boli objavené v rúznych vzdialenostiach od tábora a vyšetrovaním sa zistilo,že dve z obetí mali frakturu lebky,dve mali zlomené rebrá a jednej chýbala časť ústnej dutiny spolu s jazykom. Okrem týchto zistení vykazovaly vzorky z dvoch tiel stopy radiacie,pleť mŕtvych bola z neznnámeho dˇovodu zafarbená do oranžova a ich vlasy čiastočne šedivé.Tým ruských vyšľtrovateľov nakoniec prípad uzavreli ako nevysvetliteľný tím ,že za smrť Dyatlovej výpravy je zodpovedná ,, Výšia moc.
Dyatlov tým mal v úmysle podniknúť výpravu s cieľom zistit ,ako ľudské telo reaguje na výlete s najvyšším stupňom obtiažnosti.
často sa uvádza ,že účelom cesty mal byť výstup na horu Otorten Gora ,ale v skutočnosti bola trasa naplánovaná ešte ďalej. Po výstupe na Otorten mal tým v pláne dôjsť 200 km na juh pozdľž pohoria Ural a rieky Toshemka. V roku 1959 bola jedna z najťažích naplánovaných tras,ale dnes by bola iba mierne tažká.
Dyatlov tým mal v úmysle podniknúť túto výpravu ako tréning pre neskoršiu polárnu výpravu.
Časová os pravdepodobných udalostí-zápisky z nájdeného deníku
- 25.1.1959: Skupinka prichádza do Ivdel, metropola severnej provincie Sverdlovsk.
- 26.január: Skupinka stopla kamión a vo štarotvnej Vizhay sa ukladá k spánku.
- 27.januára: Štart k Gora Otorten z Vizhay.
- 28.januára: Yuri Yudin kvôli ochoreniu sa vracia do Vizhay.
- 31.januára: Skupina sa pripravuje na výstup .
- 1.februára(ďalej už len hodiny tohto dňa) :
- -Výprava vyráža.Trasa je krátka a náročná. Stretne ich strmé stúpanie lesom,sneží....
- 16.00 hod.: Rozkladajú tábor na svahu Kholat-Syakhl (Mansiové ,ktorí tam žijú ,jej hovoria Hora smrti).Panuje výborná nálada.
- 18.00-19.00 hod.:Večera
- 19.00-20.00 hod.:Časť výpravy sa ukladá po náročnom dni k spánku. Pre túto hypotézu svedči aj fakt ,že niektorí boli napol zoblečený, ked upúštali stany. Teplota vonku je -18 stupňou Celsia.
Tu zápis deníka končí,ďalšie časové události sú odhadované a vypočítané podľa nestrávenej potravy v žalúdkoch mŕtvych.
- 1.januára 21.30 hod.-2.januára cca 14.45 hod.
Záhada Dyatlovej výpravy začína.
Skupina v stabe rozrezáva bočnú látku a uteká z kopca do blízkeho lesa. Nieje pochýb o tom , že v hrôze a v zhone. Všetci vedia ,že vonkajšie podmienky sú tážké a tak pola všetkého beží o záchranu holých životov.Divné je ,že zo stanu sa prerezávali a neutekali hlavným vchodom.Stopy vo snehu ukázali,že sa skupina rozdelila a potom sa znova spojila a skryla pod borovicou na okraji lesa , asi 300 metrov od stanu.To, že sa skupina spojila,naznačujú stopy v snehu aj odev ,ktorý majitelia menili tak,ako postupne členovia výpravy umierali.
Noc je mrazivá,ale všetci majú strach sa vrátit k stanu pre oblečenie. Rozrobujú oheň a čakajú asi dve hodiny ,čo sa bude diať ďalej.
Polámané konáre stromu naznačujú ,že sa aspoň jeden člen týmu snažil vyšplhať zráz ,aby zistil,čo sa hore u stanu deje.
Igor Dyatlov,Zinaida Kolmogorova a Rustem Slobodin sú podchladení a pri pokuse vrátit sa spať k stanom kolabujú krátko po sebe.Ich ostatky sa nachádzajú 300,480,a 630 metrov od borovice ,pod ktorou sa schovávali.
Ostatní členovia skupiny čakajú na znamenie nádeje. Ďalší dvaja členovia výpravy- Georgyi Krivonischenko a Yuri Doroshenko umierajú na podchladenie(možné je,že najprv týto dvaja umrzli a ich smrť bola podnetom pre Dyatlovo rozhodnutie skúsiť sa vrátit k stanom).
Je ráno,zvyšní členovia skupiny sú stále na žive,vďaka oblečeniu svojich mŕtvych kamarátov.
Snažia sa odhadnúť,čo sa deje u opustených stanoch.Nakoniec sa rozhodnú pre presu ďalej do lesa. Je pravdepodobné ,že v tejto dobe dvaja členovia výpravy utrpeli frakturu lebky.
Presúvajú sa o 700 metrov hlbšie do lesa, a chúlia sa k sebe. Vtejto chvíli sú už Nicolas A Dubinina mŕtvy.Alexander Zolotarevu o štvrť hodiny neskôr tiež zomiera na poranenie hrudníka a podchladenia.
Alexander Kolevatov,vydesení a sám,zaspí v záveji a už se nikdy nezobudí....
Dubinina hlava, ktorá bola nájdená neskôr, vykazovala známky oddelenia od tela v okamihu smrti.Chýbal jej jazyk a časť ústnej dutiny......
Udalosti po incidente....
- 12-25.januára mala Dyatlova výprava dorazit do cieľovej zástavky a poslať telegram o ukončení výpravy.Telegram nedošiel,a príbuzný nezvestných členov výpravy zalarmovali záchranárov a začalo pátranie.
- 26.januára záchranari nachádzajú poškodený stan a stopy klesu.Na jeho okraji,pod veľkou borovicou sú viditeľné zbytky ohniska a liží tam prvé dve tela-Krivonischenko a Doroschenko. Obaja sú bosí a oblečení len v spodnom prádle.Vetvy cédru ,ktoré ležali nedaleko,nesú stopy kože a ďalších tkanív.
300 metrov od ohňa je nájdený Igor Dyatlov.Leží na chrbte s hlavou smerom k stanom,jednou rukou drží úlomok vetvy a druhou si zácláňa hlavu.180 metrov od Dyatlova nachádzajú telo Slobodina.Leží v tvárou v snehu a má 17 cm dlhú fraktúru(zlomeninu)lebky.150m od Slobodina,bližšie k stanu záchranári objavujú telo Kolmogorové.V okolí sa nachadzajú stopy krvi.
Druhá skupina mŕtvych je pochovaná v rokline.Dubinina, okrem oddelenej hlavy a chýbajúcej ústnej dutiny s jazykom ,utrpela i zlomeninu rebier a jedno z rebier prepýchlo srdce.Zomrela do 15 minút od zranenia.
Alexander Zolotareva má tiež zlomené rebrá na pravej strane.
Zdroj:Záhady sveta